Súkromné centrum voľného času - Virtuálna realita bez hraníc

Súkromného centra voľného času MAJAčik v Detve

Virtuálna realita bez hraníc

Dátum podujatia: 18. apríl 2012

Virtuálna realita bez hraníc je minikonferencia v celoslovenskom rozsahu pre všetkých, ktorí radi rozmýšľajú, vymýšľajú a počúvajú, čo vymysleli iní. Preto sme neváhali a zapojili sme sa do tejto súťaže napísaním a zaslaním esejí. Príspevky boli vyhodnotené odbornou porotou a najlepšie z nich zaradené do minizborníčka. Víťazi boli odmenení vecnými cenami od našich sponzorov. SCVČ poslalo v rámci geografického krúžku tri príspevky:
1. Ivana Gondová : Prečo sa leto a zima nikdy nestretnú?
2. Janka Uhrinová : Ako mi lastovička ukázala správnu cestu z Afriky až domov.
3. Paťa Hladká : Keď pôjdem na výlet na Mars.

A aká bola spätná väzba detí na túto konferenciu: Veľmi nás zaujali pokusy robené v mikrovlnke. Bolo to zábavné a poučné zároveň. Prednáška o matematike bola veľmi zaujímavá, s tými školskými sa to určite nedalo porovnať! Vybláznili sme sa v Kobke na spájaní Hudby, maľby a informatiky. Vrážanie do guličiek, ktoré tvorilo hudbu bolo perfektné! Ďakujeme.

Potešilo nás 2. miesto Ivanky Gondovej, ktorej blahoželáme.

Ivankina téma - Prečo sa leto a zima nikdy nestretnú?
Niekedy dávno, keď ešte ľudia nepoznali meteorológiu, existovali len dve ročné obdobia .Leto,ktoré bolo veľmi horúce, suché a pyšné, a Zima, ktorá mala ľadové srdce a na nikoho nebrala ohľad.Každé ročné obdobie si panovalo polovicu roka v pokoji a kľudne , až kým neprišiel deň, kedy sa mali vymeniť. To bol horor. Ľudia sa toho dňa vždy obávali. V jednej sekunde bola obrovská zima a keď zasadlo na trón Leto, začalo byť strašne horúce. Sneh sa roztopil a na celej Zemi boli veľké záplavy. Leto a Zima sa spolu nikdy nerozprávali a namiesto toho si tajne závideli. Keď prichádzal ďalší deň, keď mala Zima nahradiť Leto, ľudia vymysleli niečo úžasné. Dlho špekulovali, až vytvorili Jeseň a Jar. Vložili ich medzi Leto a Zimu tak, aby sa už nikdy nestretli. A tak sa aj stalo. Zima už nikdy nevidela Leto a Leto nikdy nevidelo Zimu. Po dlhom čase, keď Leto aj Zima mali dosť Jari a Jesene, začali smútiť. Leto si vyčítalo že malo takú horúcu hlavu a začalo plakať. Slzy sa zmenili na kvapky vody a odvtedy majú ľudia daždivejšie letá ako v minulosti. Zime sa zase začalo roztápať ľadové srdce a začala slabnúť. A preto čím ďalej, tým menej zasnežuje Zem a kazí radosť deťom, čo sa chcú sánkovať...